V reakci na článek Jiřího Voráčka ze dne 7. 1. 2013 se ozval Alexander Čimo se svoji troškou do mlýna, a tak můžete spolu s námi nahlédnout, jak se s výrobou kotlíku popasoval:
Pri návrhu kotlíka pre Viktorku a Bertíka (obslužný čln kráľovskej jachty Victoria and Albert) som vychádzal z predpokladu, že najviac tepla musím udržať v kotlíku. Teda plášť by mal byť z tepelne zle vodivého nerezu, pričom plamencová rúra by mala vode odovzdať čo najviac tepla, čo z pohľadu tepelnej vodivosti zodpovedá medi. Aby čo najviac tepla ostalo vo vode a pare, rozhodol som sa kotlík vhodne tepelne izolovať. Napriek úplnej nevedomosti o spájkovaní na tvrdo som sa pustil do práce.
![]()
Plamencová rúra je zhotovená z medenej kúrenárskej rúrky s D = 28 mm a kolienka. Do plamencovej rúry sú vletované varné rúrky D = 8 mm. Všetko je letované tvrdou, medenofosforovou pájkou, ktorej pracovná teplota je 730 °C. Túto pájku som zvolil z toho dôvodu, že pri ďalšom letovaní budem pracovať s pájkou s nižšiou S/L teplotou (teplota tuhnutia/tavenia). To je dôležité kvôli tomu, aby neprišlo k povoleniu spojov pri ďalšom letovaní.
Po zletovaní všetkých spojov som plamencovú rúrku tlakoval a skúšal letované spoje na netesnosti. Kontrola bola na bublinky vo vode, ako i kontrola vodou pri 6 bar. Tým sa vyhnem prípadným problémom pri netesnostiach po zvarení plášťa kotla.
![]()
Plášť kotlíka je z nerezu, tvorí ho rúra D = 90 mm a dve čelá, tiež z nerezu. Na obrázku sú jednotlivé diely pripravené ku zváraniu a letovaniu. Zváranie som prenechal kvalifikovanému zváračovi.
![]()
Kotlík po zvarení, privarení niplov a po pripájkovaní oboch koncov plamencovej rúry
![]()
Pre spájkovanie nerezu s meďou bola použitá strieborná pájka s tavnou teplotou 640 °C.
![]()
Prvá tesnostná skúška (bublinková)
![]()
Kotlík ponorený do vody, všetky otvory utesnené, kontrola pri tlaku max. 0,8 bar.
![]()
Po „bublinkovej“ skúške nasleduje tlaková skúška. Kotlík je naplnený vodou pri tlaku 6 bar. Skúška trvá 24 h. Po tomto čase pri rovnakej teplote je v kotlíku stále 6 bar.
![]()
Prvá skúška s horákom a parným strojčekom
![]()
Trojválec od pána Pintéra pracoval 15 min pri tlaku pary 2 bar, kým neklesla voda na minimum. Vŕtanie každého válca 9 mm, zdvih 12 mm.
![]()
Nasledovala tepelná izolácia zo sklenenej tkaniny.
![]()
Na tkaninu išiel mosadzný plech 0,5 mm hrubý.
![]()
Ďalšia tepelná izolácia je zo smrekových líšt. Kotlík je pripravený na zabudovanie do strojovne Viktorky a Bertíka. Teplota plášťa pri prevádzke neprekročí 40 °C.
![]()
Na obrázku vľavo je nový kotlík vo Viktorke, pripravený na plavbu. V sezóne 2012 Viktorka najazdila s novým kotlíkom cca 40 jázd v trvaní 13 až 15 minút.
|
Obrázková galerie Foto: Alexander Čimo + archiv MoNaKa © 2013 |
Alexander Čimo
Tieto clanky o parnickoch ma moc tesia, kedze sa sam chystam po dokonceni Rivy na parnicek..
Smekam klobuk pred ludmi ktori stavaju taketo nadherne lode
Dufam ze bude tychto kvalitnych clankov viac.
Potesil by napriklad aj clanok ako sa kto popasoval s vyrobou vlastneho parneho stroja :-)
Pripadne nejaky plan podla ktoreho staval :)
Nech mam inspiraciu
Riso
Alexander - je to nádhera! Už sa teším na stretnutie pri vode.
Prajem: "Plnou parou vpred!"